Ľudia v organizácii MARIANUM. Ondrej, sadový robotník a správca na cintoríne Kozia brána

Aká bola Vaša cesta k práci v organizácii Marianum?

O tejto práci som sa dozvedel cez Profesia.sk, kde som reagoval na ponuku práce na Ondrejskom cintoríne. v predchádzajúcom zamestnaní som pracoval v budove CBC, ktorá stojí oproti tomuto cintorínu, takže som sa naň každý deň pozeral. v tom čase som neustále hovoril o tom, ako by som chcel zmeniť zamestnanie a robiť niečo zmysluplné, kedy uvidím výsledok svojej práce a pocítim spokojnosť. v súčasnosti pracujem na cintoríne Kozia brána. Myslím, že som si túto prácu doslova vysníval, robím presne to, čo som si predstavoval a veľkým bonusom je aj prostredie, v ktorom pracujem.

Evanjelický cintorín Kozia Brána je historickým cintorínom, na ktorom sa už nepochováva. Čo konkrétne obsahuje Vaša práca, čo je jej náplňou?

Mojou hlavnou úlohou je úprava a skrášľovanie zelene, starám sa o stromy, kríky, záhony, trávu a lístie. To zahŕňa orezávanie spodných vetiev stromov, čím sa presvetlí celý cintorín a zároveň sa zabezpečí správny rast stromov. Takto môžu sústrediť väčšinu energie do koruny namiesto spodných vetiev, ktoré ich zbytočne oslabujú. Na jar sa venujem najmä strihaniu a skracovaniu kríkov, odstraňovaniu náletových burín a koseniu trávy, na jeseň zas fúkaniu a zbieraniu lístia. Moja práca však nie je len o zeleni, dôležitá je aj starostlivosť o bezpečnosť a pohodlie návštevníkov cintorína. To zahŕňa údržbu lavičiek (čistenie, natieranie), úpravu terénu (zasypávanie prepadnutých hrobov) a kontrolu stromov (odstraňovanie nalomených konárov či hniezd nebezpečného hmyzu). K mojim povinnostiam patrí aj komunikácia s návštevníkmi a poskytovanie informácií.

Cintorín je otvorený pre návštevníkov celoročne, ako sa na ňom, jeho atmosfére a činnostiach, ktoré vykonávate podpisuje ročné obdobie?

Najviac práce mám v období, keď sa príroda prebúdza, teda na jar. Zároveň je to aj najkrajšie obdobie v roku. Ďalšia náročná fáza prichádza na jeseň, keď sa príroda pripravuje na zimný spánok a stromy zhadzujú tony lístia. Letá sú v posledných rokoch mimoriadne horúce a suché, preto je dôležité pravidelne zalievať aspoň okrasné rastliny a kríky. V tomto období môže byť viac práce najmä v prípade extrémnych poveternostných podmienok, ktoré sú čoraz častejšie. Naopak, v zime je práce najmenej, vtedy príroda spí. No aj vtedy treba byť pripravený na prípadnú zimnú údržbu.

Na akú z činností za posledné mesiace ste najviac hrdý. Aké projekty sa na cintoríne Kozia brána plánujú ešte urobiť?

Najviac som hrdý na kompletné presvetlenie cintorína a záchranu množstva pomníkov a hrobov, ktoré boli dlhé roky zarastené stromami, kríkmi a brečtanom. Bolo potrebné postupovať systematicky, strom po strome, hrob po hrobe a postupne odstraňovať spodné vetvy stromov alebo celé kríky. Vďaka tomu som objavil množstvo pomníkov, ktoré dovtedy nebolo vidieť. Neraz som bol prekvapený, aké historické poklady sa predo mnou vynorili. Najsilnejším momentom však bolo, keď som pri novoobjavenom hrobe po pár dňoch našiel čerstvé kvety a zapálené sviečky. v tej chvíli som si uvedomil, že moja práca má skutočný význam. V súčasnosti je rozplánovaných viacero nových projektov, hoci nie všetky priamo súvisia s mojou prácou. Ak sa ich však podarí uskutočniť, určite prispejú k zveľadeniu cintorína. Momentálne sa aktívne pracuje na veľkej dobrovoľníckej akcii, ktorú organizuje Klub za starú Bratislavu. V priebehu najbližších rokov plánujú na Kozej bráne obnoviť viac ako 15 pomníkov. Mnohé z nich sú už dnes spadnuté alebo v kritickom stave a hrozí ich úplný rozpad.

Na tomto cintoríne sa nachádza množstvo umelecko-historických náhrobníkov z obdobia starej Bratislavy, pričom niektoré sú chránenou národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujíma Vás osobne táto téma? Poznáte príbehy, ktoré sa k náhrobníkom viažu?

Keďže denne pracovne trávim na cintoríne veľa času, rád by som sa o ňom dozvedel viac než len to, kde je treba aký krík upraviť alebo aký sektor pokosiť. Už pár dní po nástupe som sa pustil do hľadania informácií o cintoríne a našiel som množstvo zaujímavých faktov, historických fotografií a videí. Dokonca som si kúpil aj knihu o Kozej bráne. Knihu mám zatiaľ rozčítanú, no už som v nej objavil viacero zaujímavostí o zosnulých. Napríklad Ján Bahýľ bol slovenský konštruktér a vynálezca, ktorý vytvoril prvý slovenský vrtuľník a mnoho ďalších strojov. Rudolf Viest bol divízny generál a veliteľ povstaleckej armády počas SNP. Najviac ma však zaujal Gustav Achberger - vyučený záhradník a hrobár, ktorý na cintoríne nielen býval, ale sa oň aj staral a zveľaďoval ho. Zistil som tiež, že na mieste, kde dnes stojí dočasný domček pre správcu cintorína, kedysi stála márnica, ktorú zbúrali okolo roku 1960. Pochovávať sa tu začalo v roku 1783 a pokračovalo až do roku 1950, čo je celých 167 rokov. Za ten čas tu našlo svoj odpočinok približne 20 000 zosnulých.

Stáva sa, že Vás nejaký návštevník alebo turista požiada o radu alebo sa na Vás obráti s nejakou otázkou? Čo ľudí najviac zaujíma a akí návštevníci na cintorín Kozia Brána najčastejšie chodia?

Najčastejšie sa ma ľudia pýtajú na konkrétneho zosnulého s otázkou, kde je pochovaný. S turistami sa väčšinou dorozumievam cez mobilný prekladač, pričom aj oni často hľadajú hrob niekoho konkrétneho. Neraz ich však musím nasmerovať na iný cintorín. Často sa prihovorím sám, najmä keď vidím staršieho človeka, ako sa trápi pri úprave hrobu. Opýtam sa, či nepotrebuje pomôcť. Neraz boli za pomoc vďační a popri tom som sa dozvedel viac o zosnulom či samotnej histórii cintorína. Mnohokrát ani netuším, s kým sa v tej chvíli rozprávam. Až neskôr, keď si hľadám súvislosti, zistím, že ide napríklad o známu herečku z 80. rokov, ktorá sa stará o hrob svojich rodičov. Bežne sem prichádzajú školské triedy, či už v rámci náboženskej alebo prírodovednej výučby, prípadne len na prechádzku. Stretnúť tu možno aj maliarov, ktorí hľadajú inšpiráciu. Cintorín občas vyhľadajú aj problematickí ľudia.. Ak prekračujú určité hranice slušnosti, vykážem ich.

Cintoríny v mestách sú skutočnou oázou zelene, miestom útočišťa nielen pre ľudí ale aj pre širší ekosystém. Vy ste na cintoríne denne, zvykli si už na Vašu prítomnosť miestne živočíchy?

Čo sa flóry týka, je veľmi rozmanitá. Rastie tu niekoľko zaujímavo tvarovaných stromov, napríklad Gledícia trojtŕňová alebo previsnutý buk - strom, ktorý je z pohľadu flóry najväčšou atrakciou Kozej brány. Na jar to tu hrá všetkými farbami. Medzi kvitnúce rastliny patria Narcis žltý, Šafran siaty, Prvosienka bezbyľová, Fialka rivinova či Krivec žltý. Na viacerých miestach cintorína rastie aj Bergénia tučnolistá, ktorá má krásne kvety kvitnúce od marca do júna. Počas suchého obdobia všetky okrasné rastliny a dreviny zalievam vodou. Fauna je tu tiež pomerne bohatá. Žije tu veľa druhov voľne žijúceho vtáctva, ktoré v zime dokrmujem. Cintorín je domovom aj pre ďatle, tých je tu veľmi veľa, od najmenších až po naozaj veľké, väčšie ako vrany. Mojím najobľúbenejším zvieraťom zo všetkých, ktoré na cintoríne žijú, je veverička. Je tu viacero druhov, sú mimoriadne rýchle, radi sa naháňajú a skáču zo stromu na strom. Niektoré si na mňa tak zvykli, že nemajú problém behať v mojej tesnej blízkosti. Nedávno som im namontoval kŕmidlo na ich najfrekventovanejší strom, z ktorého si berú potravu aj vtáky. Počas teplejších mesiacov sa tu objavujú aj menej bežné živočíchy, ako sú motýle, myši, sovy, netopiere a zriedka dokonca aj zablúdený papagáj z neďalekého domu na kopci. v období najväčšieho sucha rozmiestňujeme po cintoríne nádoby s ľahko dostupnou vodou pre všetky druhy zvierat. V poslednom období sa v okolí premnožili mačky, každú noc prichádzajú z priľahlých domov a záhrad a lovia nič netušiace drozdy. Ráno tak po celom cintoríne nachádzam perie a žiaľ, niekedy aj samotných mŕtvych vtákov.

Viem o Vás, že cintorín je inšpiráciou aj pre Váš koníček, ktorým je fotenie. Je cintorín fotogenické miesto?

V minulosti som sa venoval fotografovaniu s profesionálnejšími fotoaparátmi. Dnes sa technológia posunula tak ďaleko, že na kvalitné zábery často stačí lepší smartfón. Fotím predovšetkým flóru a faunu, no ak ma zaujme prostredie, rád sa pohrám s makrom alebo sa snažím do záberu vniesť umelecký nádych. Fotografovať život na cintoríne som začal z viacerých dôvodov. Ako dokumentáciu vykonanej práce, aby som rodine a priateľom ukázal, že práca v pohrebníctve zahŕňa oveľa viac než len pochovávanie zosnulých. Cintorín považujem za mimoriadne fotogenické miesto, ktoré osloví aj bežných návštevníkov so záľubou v prírode a atmosfére s tajomným nádychom. Na internete sa dá nájsť mnoho profesionálnych fotografov, ktorí cintorín využili ako kulisu pre umelecké projekty či reklamné kampane. Často slúži aj ako lokalita na natáčanie scén do televíznych seriálov a filmov.